Život Prešova
online
online
Pred 190 rokmi založili Chicago, v súčasnosti 3. najväčšie mesto USA
12.08.2023 Celý región
Chicago/Bratislava
11. augusta (TASR) – Hneď po New Yorku a Los Angeles je to tretie
najväčšie mesto v USA s viac ako 2,6 miliónmi obyvateľov. Metropolitná
oblasť Chicaga má vyše 10 miliónov obyvateľov. Narodili sa tu svetoznáme
osobnosti ako napríklad Ernest Hemingway, Walt Disney, bývalý americký
prezident Barack Obama s manželkou Michelle, Hillary Clintonová,
Harrison Ford či Robin Williams.
V sobotu 12. augusta uplynie 190 rokov odvtedy, kedy v tento deň roku 1833 vzniklo Chicago. Štatút mesta získalo v roku 1837.
Chicago leží v stredozápade USA v štáte Illinois na bývalých močiaroch neďaleko Michiganského jazera. Názov mesta je odvodený z francúzskeho prekladu indiánskeho slova shikaakwa z jazyka Miami-Illinois. Ide o pomenovanie rastliny, ktorá rástla na brehu rieky Chicago, kde žili indiánske kmene. Rastlina sa latinsky volá allium tricoccum, na Slovensku známa ako medvedí cesnak.
Prvým nepôvodným prisťahovalcom, ktorý sa usadil okolo roku 1780 v oblasti bol obchodník Jean Baptiste Point du Sable. Neskôr bola na jeho počesť v Chicagu pomenovaná škola, múzeum, prístav, park, most a cesta.
V roku 1803 americká armáda postavila pri rieke Chicago pevnosť Fort Dearborn, ktorú Indiáni v roku 1812 zničili. O štyri roky neskôr bola pevnosť obnovená a posledný indiánsky odpor ukončila vojna v roku 1832. Od roku 1830 tu začali predávať pozemky pre budúce mesto, ktoré sa stalo strategické ako vodný dopravný uzol a transformovalo sa na priemyselnú metropolu.
V roku 1833 dosiahla populácia v oblasti nad 350 obyvateľov, tak bola 12. augusta začlenená v rámci USA ako Chicago. Štatút mesta získala v roku 1837, keď tu žilo viac ako 4000 ľudí. Prvý telegraf a železnicu v meste zaviedli v roku 1848 a už v roku 1854 sa stalo najväčším obilným prístavom na svete. Malo vyše 30.000 obyvateľov, z veľkej časti prisťahovalcov z Európy.
V roku 1860 sa v Chicagu konal republikánsky zjazd. Vtedajší zákonodarca štátu Illinois Abraham Lincoln získal nomináciu pre prezidentské voľby, ktoré aj v roku 1861 vyhral.
V tom čase existovala v Chicagu komunita slovenských prisťahovalcov. Jeden z nich - Gejza Michalovic, pôvodom zo Zemplína, napísal 4. februára 1861 Lincolnovi list. V ňom ho žiadal o povolenie zoskupiť v Chicagu vojenskú skupinu dobrovoľníkov z emigrantov slovanského pôvodu. Lincoln so žiadosťou súhlasil a tak sa dobrovoľníci, zväčša Slováci a Poliaci, zúčastnili na bojoch po boku prezidentových vojsk v občianskej vojne. List je uložený v archíve knižnici Kongresu.
Požiar v októbri 1871 zničil viac ako tretinu mesta a 100.000 ľudí zostalo bez domova. Mesto však rýchlo prestavali. V roku 1885 v ňom postavili prvý mrakodrap - 10. poschodovú budovu s názvom Home Insurance Building, vysokú 42,1 metra. Koncom 19. storočia sa mesto rozrástlo na maloobchodné centrum.
S rastúcou populáciou čoraz viac dochádzalo k štrajkom a protestom. Celonárodné sociálne otrasy v súvislosti s prvou svetovou vojnou priviedli do Chicaga z juhu krajiny mnoho afroamerických migrantov. Medzi jednotlivými etnickými skupinami vládlo napätie, ktoré viedlo v rokoch 1917 až 1921 k sérii bombových útokov na afroamerické domy.
S mestom sa od začiatku 20. rokov minulého storočia spája aj meno najznámejšieho gangstra Spojených štátov Al Caponeho, ktorý sa stal medzi širokou verejnosťou synonymom organizovaného zločinu.
V 60. rokoch 20. storočia sa populácia Chicaga začala sťahovať na predmestia. Pôvodné domy zrovnali so zemou a nahradila ich masívna výstavba bytov.
V Chicagu je viac ako 600 parkov, čím drží mesto svetový rekord. Nachádza sa v ňom aj v USA najvyšší, 442 metrov vysoký mrakodrap Willis Tower a vznikli v ňom aj grafity - sprejovanie budov vymyslel Ed Seymour.
V Spojených štátoch žije podľa štatistiky Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR viac ako 750.000 Slovákov. Konkrétne v štáte Illinois je tretia najväčšia slovenská komunita v USA.
V sobotu 12. augusta uplynie 190 rokov odvtedy, kedy v tento deň roku 1833 vzniklo Chicago. Štatút mesta získalo v roku 1837.
Chicago leží v stredozápade USA v štáte Illinois na bývalých močiaroch neďaleko Michiganského jazera. Názov mesta je odvodený z francúzskeho prekladu indiánskeho slova shikaakwa z jazyka Miami-Illinois. Ide o pomenovanie rastliny, ktorá rástla na brehu rieky Chicago, kde žili indiánske kmene. Rastlina sa latinsky volá allium tricoccum, na Slovensku známa ako medvedí cesnak.
Prvým nepôvodným prisťahovalcom, ktorý sa usadil okolo roku 1780 v oblasti bol obchodník Jean Baptiste Point du Sable. Neskôr bola na jeho počesť v Chicagu pomenovaná škola, múzeum, prístav, park, most a cesta.
V roku 1803 americká armáda postavila pri rieke Chicago pevnosť Fort Dearborn, ktorú Indiáni v roku 1812 zničili. O štyri roky neskôr bola pevnosť obnovená a posledný indiánsky odpor ukončila vojna v roku 1832. Od roku 1830 tu začali predávať pozemky pre budúce mesto, ktoré sa stalo strategické ako vodný dopravný uzol a transformovalo sa na priemyselnú metropolu.
V roku 1833 dosiahla populácia v oblasti nad 350 obyvateľov, tak bola 12. augusta začlenená v rámci USA ako Chicago. Štatút mesta získala v roku 1837, keď tu žilo viac ako 4000 ľudí. Prvý telegraf a železnicu v meste zaviedli v roku 1848 a už v roku 1854 sa stalo najväčším obilným prístavom na svete. Malo vyše 30.000 obyvateľov, z veľkej časti prisťahovalcov z Európy.
V roku 1860 sa v Chicagu konal republikánsky zjazd. Vtedajší zákonodarca štátu Illinois Abraham Lincoln získal nomináciu pre prezidentské voľby, ktoré aj v roku 1861 vyhral.
V tom čase existovala v Chicagu komunita slovenských prisťahovalcov. Jeden z nich - Gejza Michalovic, pôvodom zo Zemplína, napísal 4. februára 1861 Lincolnovi list. V ňom ho žiadal o povolenie zoskupiť v Chicagu vojenskú skupinu dobrovoľníkov z emigrantov slovanského pôvodu. Lincoln so žiadosťou súhlasil a tak sa dobrovoľníci, zväčša Slováci a Poliaci, zúčastnili na bojoch po boku prezidentových vojsk v občianskej vojne. List je uložený v archíve knižnici Kongresu.
Požiar v októbri 1871 zničil viac ako tretinu mesta a 100.000 ľudí zostalo bez domova. Mesto však rýchlo prestavali. V roku 1885 v ňom postavili prvý mrakodrap - 10. poschodovú budovu s názvom Home Insurance Building, vysokú 42,1 metra. Koncom 19. storočia sa mesto rozrástlo na maloobchodné centrum.
S rastúcou populáciou čoraz viac dochádzalo k štrajkom a protestom. Celonárodné sociálne otrasy v súvislosti s prvou svetovou vojnou priviedli do Chicaga z juhu krajiny mnoho afroamerických migrantov. Medzi jednotlivými etnickými skupinami vládlo napätie, ktoré viedlo v rokoch 1917 až 1921 k sérii bombových útokov na afroamerické domy.
S mestom sa od začiatku 20. rokov minulého storočia spája aj meno najznámejšieho gangstra Spojených štátov Al Caponeho, ktorý sa stal medzi širokou verejnosťou synonymom organizovaného zločinu.
V 60. rokoch 20. storočia sa populácia Chicaga začala sťahovať na predmestia. Pôvodné domy zrovnali so zemou a nahradila ich masívna výstavba bytov.
V Chicagu je viac ako 600 parkov, čím drží mesto svetový rekord. Nachádza sa v ňom aj v USA najvyšší, 442 metrov vysoký mrakodrap Willis Tower a vznikli v ňom aj grafity - sprejovanie budov vymyslel Ed Seymour.
V Spojených štátoch žije podľa štatistiky Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR viac ako 750.000 Slovákov. Konkrétne v štáte Illinois je tretia najväčšia slovenská komunita v USA.
www.ZIVOTPO.sk
